Desat mesiacov bol velky zlom

21. února 2010 v 22:21 | mama
Nedavno som mal desatmesacnu pravidelnu kontrolu a bol som vychvaleny do neba. Vraj krasne lozim a stojim na nohach ako vojak. Ani sa nedivim, ved od Vianoc na sebe makam ako blazon.

Na Mikulasa som sa zacinal plazit. No, aby som bol uprimny, od plazenia to malo este dost daleko, ale ked som niekde uplne nahodou musel zajst sam, tak som sa trochu odrazil pravou rukou a nejako som sa tam uz len presuchtal. Mame sa moj originalny pravoruky styl vobec nepacil a furt otravovala s tym, ze by som mal zacat lozit po styroch. Pred Vianocami som sa uz plazil ako partizan: prava ruka - lava noha a opacne. Brucho na zemi, samozrejme. Lenze mama stale otravovala s tym lozenim. Tak som jej dal vianocny darcek, ktory sa jej ohromne pacil. Pod stromcekom som sa zdvihol na kolienka.Ani zdaleka to nebolo take prijemne ako lezkat na koberci, ale mama mala obrovsku radost. Stale hovorila, ze to bol najkrajsi vianocny darcek. No tak ked uz tak vyskala od radosti, zacal som jej tu radost dopriavat kazdy den. Ale to viete, radost treba davkovat, potom si ju ludia viac uzivaju.

Tak som sa zacal kazdy den po troske dvihat na kolienka a pohupovat. Trosku som sa aj pohol, ale hlavne nie moc, to by mohlo byt mozno aj unavne. V novom roku som sa jedneho dna skusil vystverat zo zeme na sediacu mamu a odrazu som stal na nohach. To vam bol teda uplne iny vyhlad nez mate zo zeme, ked lezite bruchom na podlahe. Tak som sa stveral viac a viac - na mamu, na stolicku, na gauc, na schodiky....No bomba vec!

Koncom januara sme este raz prisli k babke a tam mi banovsky dedko zacal ukazovat to mamine zboznovane lozenie po styroch. Buchal po zemi rukami a hovoril tap - tap. No keby som vedel, ze len toto treba robit, uz som to mohol mat davno v suchu. Tak som zopakol to dedkove tap-tap rukami po koberci a presiel krizom cez celu obyvacku po styroch. Vytesena mama ma hned zobrala za odmenu do cukrarne vraj na moj prvy zakusok.Nakoniec bol z toho len kusok jablkoveho kolaca, ale aj tak som si uvedomil, ze pohyb kvoli maminej radosti je fajn, lebo z toho nieco kapne aj pre mna.

Za mesiac som sa tak zdokonalil v lozeni po styroch, ze na brucho uz ani nahodou nelahnem. Bol som ja ale blby, ze som mame utieral podlahu svojimi dupackami. Teraz si ju musi uz umyvat sama, ja totizto uz lozim po styroch! Stavanie sa na nohy ma tiez bavi stale viac. Ked sa postavim a dobre opriem, pomalicky prisuniem jednu nohu k druhej a viem sa tak uz celkom obstojne pomotkat popri gauci alebo stoliku. Tiez je to dobry vyhlad. A ked ma to nebavi, tak si pooooomalicky oooooopatrne klaknem na kolienka a ked uz mam ruky na zemi, zdrham. Najradsej na schody, samozrejme.

Tak pohybu zdar, uvidime, kedy sa mi zacne chciet chodit...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama