Život školkára s pracujúcimi rodičmi

2. února 2014 v 10:32 | Adamko a maminka
Tento článok píšem spolu s maminkou. Napriek tomu, že som všestranne nadaný (ja som o tom presvedčený a snažím sa pravidelne aj ostatným vysvetliť, že skrátka "Ja viem všetko"), nič to za to, písať v necelých piatich rokoch ešte nedokážem. Počítam v pohodičke do dvadsať. I keď po patnástke podľa mňa následuje osemnástka....

V mojom živote sa za posledné roky toho zmenilo dosť. Chodim do Králičkovej školky v Kralovicích, kde sa mi ohromne páči a nerád sa vraciam domov. Niektoré deti plačú, keď majú ísť do školky, ja plačem, keď mám ísť domov skor než o piatej poobede. Školka je super vec. Mám tam najlepšieho kamaráta Arsena, s ktorým sa pravidelne vzájomne nakazujeme všemožnými mutáciami detkých vírusových ochorení, vďaka čomu úspešne jeden týždeň v mesiaci trávime s rodičmi doma pred televizorom a ako marodko mám dokonca aj privilegium spať v maminkinej posteli. Učitelky v školke sa snažia ma všestranne vzdelávať a niekedy aj vychovávať. Viem sa sám obliecť, sám sa najem (aj keď o kvantite radšej pomlčme), vydarene kreslím a študujem encyklopédie prehistorického života. K praktikovaniu kalokagatie mi chýba ešte ten šport. Baví ma chodiť na turistiku a behať, ale ostatné športy ma zatiaľ veľmi nenadchli. Rád chodím s rodičmi na bazén (pozostatok z bábatkovského kurzu plávania), ale návštevy bazénov v poslednej dobe pravidelne obohacujem následným zápalom spojiviek, takže rodičov už návštevy bazénov omrzeli. Vyskúšali sme teda korčule. Zatiaľ dokážem na nich stáť a udržať rovnováhu, keď ma rodičia ťahajú, ale profesionálny športovec zo mňa nebude. Nechápem, prečo pri športe bolia rozne časti tela a prečo sa pri tom človek necíti tak pohodlne ako pri kreslení, či pozeraní telky...Rodičia, hlavne maminka, ale stále dúfajú, že budeme svorne športovať. Tak vačšinou zatnem zuby a necham ju dúfať. Oveľa bližšia než šport, je mi kultúra. Milujem múzeá, výstavy, divadlá. Dokážem zniesť aj hudbu - v školke máme pravidelné bubnovanie a karnevaly. Nechápem síce zmysel obliekania sa do podivných kostýmov, ale behanie do rytmu hudby je vcelku fajn.

Najdoležitejšiu zložku mojho života však okrem školky a všemožného rozvíjania sa stále tvoria moji rodičia. Bohužiaľ obidvaja pracujú. Najviac milujem spoločné čumenie do bedne, čo ale praktikujeme len večer po školke a behom tých krásnych chvíľ, keď maródime. Inak je všetko v zhone. Práca a školka, varenie večere s maminkou, víkendové upratovanie, víkondový výletík a zas to isté dokola. Veru, so zamestnanými rodičmi sa človek moc srandy nedožije. Ešte že mám svoju Sašenku. Rozhodli sme sa, že keď vyrastieme, budeme mať svadbu. Rodičia nás budú mocť navštevovať v našom krásnom bytíku plnom dinosaurov, ale vačšinu času budeme žiť v krásnom manželstve. Už sa toho nemožem dočkať.
 

Uz som skolkar

17. prosince 2011 v 0:26 | maminka
Tak uz tri mesiace chodim do medvidkovej skolky v Uhrinevsi. Maminka zacala od septembra trosku ucit. Teda, ona si mysli, ze ked uci na polovicny uvazok, ze je to trosku. Ja som presvedceny, ze je to matkozrada a to, ze ma opusta na tri doobedia do tyzdna a jeden vecer, je prevelika krivda. Aby som jej to stazil, tak patricne vyvadzam. Bud placem, ked ma vedie do skolky, alebo ked sme doma, tak sa jej v ramci citoveho vydierania milionkrat za den spytam, naozaj nepojdeme do skolky a ci naozaj budeme len spolu. A ked nahodou zistim, ze uz je koniec vikendu a zas pojdem do skolky, skusim osvedceny trik a poviem: Mami nechod, zostan doma, budeme sa lubit....

Skolka mi teda k srdcu velmi neprirastla. Niekedy si zvyknem a ucitelky ma velmi chvalia, aky som poslusny a pozorny, ale hned ako ochoriem a vypadnem zo zabehnuteho stereotypu, tak sa mi tam nechce vracat. Myslim, ze rovnake a este aj krajsie basnicky a pesnicky ma dokaze naucit aj moja maminka. Okrem toho som presvedceny, ze s maminkou sa najlepsie kaka a cika, a preto to v skolke nerad skusam. Uz sa mi aj sem tam stali v skolke nehody, lebo vydrzat az do obeda, aby som mohol ist na zachodik doma s maminkou, bolo velmi dlho.

Uz si sam trajdam a blabocem

9. září 2010 v 22:37 | mama
Par dni pred strnastym mesiacom som urobil prve samostatne kroky. Je fakt, ze za ruku som sa okolo mamy motal uz par mesiacov pred tym, ale naco by som sa jej pustal, ked nemusim.Ale v juni som si akosi nevsimol, ze sa drzim len podbradnika a inak nicoho ineho a odrazu som kracal sam, podbradnik vysoko pred sebou, ten by ma isto zachranil,keby som zacal padat.
Na zaciatku letnych prazdnin sme ako vzdy isli na Slovensko. Tam som si dal chvilku pohov s chodenim, pretoze babky ma vozili v kociku a nosili na rukach. No uznajte, kto by vtedy chodil sam? Lenze mama mi pripravila zradu. Vzala ma na stretnutie, kde boli jej byvale spoluziacky s detmi. A tie hnusne detiska vsetky behali a ja som sedel na trave a kolenoval za nimi. Po par hodinach ma hra na nechodiace babatko prestala bavit, tak som sa teda postavil a isiel za deckami. Mama skoro odpadla.Odvtedy sa trajdam kade-tade, ale aj tak by som bol najradsej mame na rukach.Strasne rad sa maznosim. Najradsej s mamou, ale aj s tatom a so vsetkymi hrackami. Vsetkych pekne pohladkam a poviem - mooooj.
Dalsou velkou novinou je teda to, ze si uz doma docela pokecame.Prve slova boli brm brm a hav hav.Nasledovalo velmi podstatne mnam, dalsie zvuky zvieratiek a slovo tata, ktorym som pre istotu dost dlho volal obidvoch fotrovcov. Mama samozrejme zurila, tak som si na nu vymyslel slovo matata, ale na dlho sa ani to neujalo. Po par tyzdnoch som predsa len pochopil, ze rodicia su dvaja a jeden je tata a ta druha, co je so mnou od rana do vecera, je mama. Naucil som sa dokonca povedat aj baba, len dedko mi nejde. Ale zato viem povedat auto a adam. Na chlapa docela dobra slovna zasoba, co poviete?

A dalsia obrovska novina je, ze ked som mal sestnast mesiacov, vzali ma rodicia prvykrat k moru. Boli sme na Krete a prevelice sa mi tam pacilo. Najlepsie bolo to, ze som sa tam mohol stale caborit v mokrom piesku a stavat hrady a kazit vacsie hrady, ktore postavili ine detiska.A plaval som aj v detskom bazene.Cele to sportove vyzitie ma vzdy tak zmorilo, ze som doobeda na plazi okolo jedenastej hodiny vzdy nachvilu zalomil a len co som vstal a naobedoval sa, isiel som spinkat na izbu zas.Mamu a tatu som bral so sebou.Bolo to super, tri hodky sme sa kazdy den vsetci traja po obede vybuvali. Je to sice trochu zvlastne, ze sme sa isli k moru vyspat, ale vsetkym sa nam to ohromne lubilo.

Nie je ziadnou novinou, ze mi velmi chuti jest. Myslim, ze to mam po kom dedit.Zjem vsetko, co nezje mna a krmim aj vsetko a vsetkych okolo mna.Pohyb ma stale nejak moc nenadchyna. Prejdem, kam treba, ale stale som najradsej v kociku. A veeelmi rad citam. Uz mam policku plnu svojich knih a co neviem povedat, to vam odznakujem rukami-nohami, ale zarucene pochopite, co je na obrazku.

No, budem koncit. Ozvem sa, ked budem vediet bezat Zatial viem takmer bezat.Je to taky nejaky babatkovsky rychly krok.
 


Desat mesiacov bol velky zlom

21. února 2010 v 22:21 | mama
Nedavno som mal desatmesacnu pravidelnu kontrolu a bol som vychvaleny do neba. Vraj krasne lozim a stojim na nohach ako vojak. Ani sa nedivim, ved od Vianoc na sebe makam ako blazon.

Na Mikulasa som sa zacinal plazit. No, aby som bol uprimny, od plazenia to malo este dost daleko, ale ked som niekde uplne nahodou musel zajst sam, tak som sa trochu odrazil pravou rukou a nejako som sa tam uz len presuchtal. Mame sa moj originalny pravoruky styl vobec nepacil a furt otravovala s tym, ze by som mal zacat lozit po styroch. Pred Vianocami som sa uz plazil ako partizan: prava ruka - lava noha a opacne. Brucho na zemi, samozrejme. Lenze mama stale otravovala s tym lozenim. Tak som jej dal vianocny darcek, ktory sa jej ohromne pacil. Pod stromcekom som sa zdvihol na kolienka.Ani zdaleka to nebolo take prijemne ako lezkat na koberci, ale mama mala obrovsku radost. Stale hovorila, ze to bol najkrajsi vianocny darcek. No tak ked uz tak vyskala od radosti, zacal som jej tu radost dopriavat kazdy den. Ale to viete, radost treba davkovat, potom si ju ludia viac uzivaju.

Tak som sa zacal kazdy den po troske dvihat na kolienka a pohupovat. Trosku som sa aj pohol, ale hlavne nie moc, to by mohlo byt mozno aj unavne. V novom roku som sa jedneho dna skusil vystverat zo zeme na sediacu mamu a odrazu som stal na nohach. To vam bol teda uplne iny vyhlad nez mate zo zeme, ked lezite bruchom na podlahe. Tak som sa stveral viac a viac - na mamu, na stolicku, na gauc, na schodiky....No bomba vec!

Koncom januara sme este raz prisli k babke a tam mi banovsky dedko zacal ukazovat to mamine zboznovane lozenie po styroch. Buchal po zemi rukami a hovoril tap - tap. No keby som vedel, ze len toto treba robit, uz som to mohol mat davno v suchu. Tak som zopakol to dedkove tap-tap rukami po koberci a presiel krizom cez celu obyvacku po styroch. Vytesena mama ma hned zobrala za odmenu do cukrarne vraj na moj prvy zakusok.Nakoniec bol z toho len kusok jablkoveho kolaca, ale aj tak som si uvedomil, ze pohyb kvoli maminej radosti je fajn, lebo z toho nieco kapne aj pre mna.

Za mesiac som sa tak zdokonalil v lozeni po styroch, ze na brucho uz ani nahodou nelahnem. Bol som ja ale blby, ze som mame utieral podlahu svojimi dupackami. Teraz si ju musi uz umyvat sama, ja totizto uz lozim po styroch! Stavanie sa na nohy ma tiez bavi stale viac. Ked sa postavim a dobre opriem, pomalicky prisuniem jednu nohu k druhej a viem sa tak uz celkom obstojne pomotkat popri gauci alebo stoliku. Tiez je to dobry vyhlad. A ked ma to nebavi, tak si pooooomalicky oooooopatrne klaknem na kolienka a ked uz mam ruky na zemi, zdrham. Najradsej na schody, samozrejme.

Tak pohybu zdar, uvidime, kedy sa mi zacne chciet chodit...

Pol roka mam za sebou

27. října 2009 v 21:05
Tak som sa prevalil do druhej polovice svojho prveho roku zivota. Doslova prevalil, pretoze prevalovanie z chrbatika na brusko a najnovsie uz aj z bruska na chrbat je moja najvacsia zabava.

V polroku mam presne 70 cm a bez par gramov 8,5 kg. To znamena, ze som od narodenia vyrastol o 22 cm a pribral viac nez 5 kg. Co vam budem hovorit, som riadny kus chlapa. Oblecenie mi uz kupuju take, ako keby som mal rok, lebo vsetko ostatne mi je male. Este ma sice vozia v hlbokom kociku, ale som tam teda na fest. Naviac mi pribudol zimny fusak, tak neviem, ci mi mama vytrci z kociku hlavu, alebo viac ohne nohy, ak ma tam bude chciet narvat aj za mesiac. Dobre rastiem asi z toho maminho mlieka. Stale cickam. Mna sa len tak lahko nezbavi. Oco raz navrhol, aby ma mama kojila dovtedy, kym budem chciet prso. Super napad. To bude asi tak do mojich 18-tich rokov a potom si na prso najdem frajerku. Ale mama niekedy nema nervy na moje badanie okolia pri kojeni a vrazi mi flasu s umelym mliekom. Vypijem ho, co mam robit. Ale nechapem, preco sa jej nechce cakat s holym cici, kym si ja poriadne poobzeram vsetko naokolo. Okrem mlieka mi ohromne chuti aj zelenina na obed a kasa na veceru. Uz mi pomaly davaju aj maso, ale aj tak u mna najviac vedie vsetko zelene. Cim zelensie, tym lepsie. Taky spenat a brokolica by mohli byt kazdy den!

Myslim, ze na to, aky som velky, som este relativne pohyblivy. Vsetci sice hovoria, ze som lenivy, ale ved robim vsetko, co mam, akurat si dobre rozmyslim kazdy zbytocny pohyb. Napriklad moje prve prevalenie na bok: postavili vedla mna macka, asi aby som ho akoze chytil za nohu. No chapete - co ja budem chodit za nejakym zvieratom. Nech sa pohne on! Tak som ho najprv pat minut ukecaval. Vyuzil som na neho zasobu vsetkych mojich aaaaaa, eeeeee, haaaaaa, hmmmmmmm, ale ten modry plysovy zver sa ani nepohol. No tak co som mal robit, musel som sa pohnut ja. Ani som netusil, ze tym sposobim mame tolko radosti. Podobne okolo mna skakala a tlieskala aj vtedy, ked som sa prvykrat pregulil na brucho a potom z brucha na chrbat. Ta z toho teda narobi vedu....ja az taky nadseny nie som, lebo doteraz stacilo urobit tigra (skuste si to - musite sa poriadne nastvat a vydat zurivy zvuk), mama vtedy hned pribehla a umiestnila ma presne tak, ako som chcel. Teraz sa uz musim hybat sam. Ti moji fotrovci ma surovo nechaju na zemi na hrazdicke, aby som sa tam nejako pohyboval a oni si pri tom kludne pozeraju telku. Len si to predstavte - ja sa tam napriklad snazim robit svoje horko-tazko vydrete lietadielko a oni si len tak lezia na gauci. No otras!

Ale zas musim uznat, ze mama sa mi docela venuje. Chodi so mnou plavat do bazenu pre babatka. Mam za sebou uz vanickovanie doma, aj v studiu, tak som uz zaradeny medzi pokrocilych plavcov. Je to parada. Uz sa potapame a uz aj plaveme s mamou na chrbe. A milujem futbal vo vode. Je to tam celkovo dobra sranda. Ked sa blaznime, rehocem sa tak nahlas, ze mama az nepocuje instruktorku. Najnovsie rozmysla, ze ma prihlasi aj na cvicenie na fit lopte. Dufam, ze zo mna nechce spravit sportovca!

Najviac milujem vecer, ked pride domov tatino. To je ine kafe - travit vecer s chlapom. Strasne sa nasmejeme. Uci ma tancovat Elvisa, hrame schovku a tak.... proste muzska zalezitost.

Je a musim vam povedat, ze mam najhustejsie vlasy zo vsetkych babatiek v mojom veku.

No, viac mi uz nenapada. Ked zazijem nieco extra, dam zas vediet.

Prvý mesiac na svete

28. srpna 2009 v 14:52 | mamina
Prvy mesiac bol dobry zahul. 8 dni sme si pobudli v porodnici kvoli mojej zltacke, ale nakoniec nas aj tak pustili domov. Doma sme sa ani nezbadali a uz na 4.den sme zas putovali do nemocnice, tentokrat do Krce na detske, kde ma supli pod lampu zas kvoli tej zltacke. Vsetko som zvladol a 2 tyzdne po porode som sa uz KONECNE dostal medzi svojich.

Ak neratam mamu a otca, ktori boli so mnou od zaciatku v porodnici, tak prvi z rodiny ma uvideli banovski babka, dedko, pato a didka. chvilu sa na mna pozerali, pofotili ma a odisli. Babku tu nechali, aby mame zehlila a varila. Raz sme boli aj na prechadzke, ale babka sa moc dlho nezohriala, po styroch dnoch sa radsej vratila domov k svojim chlapom. Potom prisla babka chlievanska. Aj ta varila, zehlila a promenadovala sa s mojim peknym kocikom. Ale po 4 dnoch bohuzial zdrhla aj ona. Odvtedy sme s maminou sami. Tata sice chodi vecer za nami, ale to uz som vacsinou unaveny. Vlastne, ja som unaveny skoro stale. Ale sem-tam otvorim oci a poprezeram si tu moju familiu. Uz ma zacali dokonca trapit s tym, ze ma davaju po kupani na brusko. No hruza!

Prvy mesiac ubieha rychlo. Stale iba spim a jem. Len mama sa stazuje, lebo aj na jedlo ma musi budit, tak si v noci nastavuje budik. A ked ma v noci zobudia, tak okrem papkania potom aj placem, lebo ma tlacia tie hnusne prdiky.
Na prechadzke som sa uz stretol aj s kamoskou Timejkou. Je odo mna o mesiac starsia a poriadne vacsia. Mam co robit, aby som ju raz dobehol.

Este ma nevidno, ale uz mi chuti

25. srpna 2009 v 14:22 | maminka
Uz mi tiahne na druhy mesiac, takze leto 2008 pomaly konci. Uz mam pravo na babatkovske chute a tiez musim mame ukazat, co to znamena, ked sa rozhodla ma ubytovat vo svojom bruchu.

Zacal som hroznom (predsa len je sezona, nebudem zaciatkom septembra od nej ziadat jahody). No ale ked som uz raz ohladuplny v kvalite, do kvantity mi nekecajte!

Tata kazdy den nosi domov pol kila cerstveho hrozna, ktore behom piatich minut poputuje co najblizsie k mojmu domceku. Mnam!

Sladke a jemne je mnam, ostatne je fuj. Mama sa prve 2 mesiace ani neodvazi jest nic ine okrem masloveho chleba, cokolady a hrozna. Sem-tam sa pohojdam, aby citila zaludok ako na vode. To jej pripomenie, ze NAOZAJ nic ine ako sladkosti nam teraz netreba.

Chuti nam obidvom. Za prve tri mesiace mame +2kg. Docela slusne skore, kedze meriam este len 5,5 cm od hlavy po ritku.

Ako sa mi zacalo chciet existovat

25. srpna 2009 v 13:09 | mamina a tatino
Leto mam rad. Ale take akuratne, nesmie byt moc horuco, vtedy sa mi nic nechce. Vlastne, mne sa vacsinou nic nechce, ale ked je velmi horuco, tak to sa mi uz vobec, vobec nechce absolutne nic. Dokonca ani jest, ani spat a to je uz pri mne co povedat!

A tak som sa rozhodol, ze by som mohol zacat existovat v takom nejakom fajn rocnom obdobi.

Maminka sa dozvedela, ze som v auguste 2008, ale ja som si okupoval jej brusko uz zopar tyzdnov predtym. Na zaciatku augusta 2008 zacalo presne take to fajn obdobie, ani velmi zima, ani velmi teplo a zacalo sa mi chciet nieco podniknut. Napriklad podniknut moju existenciu. Tak som sa trosku posnazil a zapracoval na zahniezdeni u mamicky, aby som si na dlhych devat mesiacov mohol pekne hovkat v makkucku, teplucku, s dobrou papkou.

Taaak, docela to vyslo. Odteraz ma mate, mili rodicia, na krku. Chachaaaa

Kam dál